Tento rok sa do celoslovenskej súťaže „Detský čin roka“ zapojil žiak 4. B triedy, Jakubko Prišč. Vo svojom príbehu opísal, ako našiel opustené malé mačiatko. Nebol mu ľahostajný jeho osud — vzal ho domov a postaral sa oň. V príbehu ukázal, že aj malé skutky, ako je pomoc bezbrannému zvieratku, majú veľkú hodnotu.
Sme radi, že máme deti, ktorí majú dobré srdce a vedia, že pomáhať sa oplatí. Každý dobrý skutok je veľký čin. Deti to vedia a menia tak svet k lepšiemu. Takéto príbehy inšpirujú aj ostatné deti k dobrým skutkom. Veď nikdy nevieme, komu práve naša pomoc môže zmeniť život — hoci aj malému mačiatku.
Pomoc opustenému malému mačiatku
Jedného dňa som išiel domov zo školy a zrazu som počul slabé mňaukanie. Obzrel som sa a pod lavičkou som uvidel malé mačiatko. Bolo špinavé, chudé a triaslo sa od zimy. Vyzeralo, že je opustené. Bolo mi ho veľmi ľúto.
Pomaly som k nemu prišiel, kľakol som si a natiahol som ruku. Najprv sa bálo, ale potom ku mne prišlo a zamňaukalo. Vzal som ho jemne na ruky a odniesol som ho domov.
Doma som mu pripravil krabicu s dekou, aby mu bolo teplo. Priniesol som mu mliečko a pozoroval som, ako ho hltavo pije. Opatrne som ho očistil a pomenoval som ho Papáya, podľa krásnej ryšavej srsti. Každý deň som sa oňho staral – dával som mu jesť, hladkal som ho, rozprával som sa s ním a sledoval ako rastie. Mačiatko si na mňa rýchlo zvyklo. Každé ráno ma vítalo veselo pri dverách, keď som išiel do školy a poobede na mňa čakalo. Keď som si písal úlohy, ležalo pri mne a priadlo.
Po niekoľkých týždňoch, keď už bolo silnejšie a zdravšie, zmizlo. Nevedel som, kam odišlo, ale verím, že si našlo nový domov alebo sa vrátilo k svojej mame. Bolo mi smutno, ale zároveň som sa cítil dobre. Pomohol som mu, keď to najviac potrebovalo. Dal som mu domov, jedlo, teplo a hlavne veľa lásky.
Uvedomil som si, že aj malý dobrý skutok môže niekomu zachrániť život. A že pomáhať je ten najlepší pocit na svete.